Agresivita a šikanovanie v našej spoločnosti
Článok zverejnený v časopise Rodina a škola č.8, október 1999, str.12
V dnešnej spoločnosti sa často diskutuje o ľudských právach aj v našom spoločenskom a politickom živote, ale i bežných diskusiách. Nedodržovanie ľudských práv ovplyvňuje nielen politicko-ekonomiskú stabilitu, ale aj celkovú sociálny rozvoj spoločnosti. Prvoradým cieľom spoločnosti ako aj jedincov je, aby každý jedinec mohol dosiahnuť maximálnu slobodu a dôstojnosť.
O dnešnej mládeži sa hovorí, že je sebecká a stále agresívnejšia. V minulosti sa šikanovaniu a agresivite nevenovala dostatočná pozornosť. Pedagogická činnosť bola zameraná na vytvorenie harmonickej osobnosti, ale neriešili ako sa vyhnúť konfliktom, bola zameraná skôr na riešenie už vzniknutej situácie.
Jednou z vážnych foriem ponižovania dôstojnosti človeka je šikanovanie. Čo je šikanovanie? Práve na tieto otázky sa pokúsim odpovedať v tomto článku a vzhľadom na rozsah článku nie je možné analyzovať jednotlivé príčiny šikanovania a agresivity do hĺbky a ani to nie je cieľom. Pracujem ako profesionálny vojak, aj skúsenosti, ktoré mám, sú z vojenského prostredia. Pokúsim sa niektoré otázky problematiky šikanovania a agresivity zovšeobecniť. Človek sa nenarodí agresívnym, agresívnym sa stane v priebehu svojho života. Tu veľmi dôležitú rolu zohráva výchova v rodinnom prostredí, neskôr na školách rôzneho stupňa a zamerania a aj pôsobenie širšieho sociálneho prostredia.
Pojmy agresívnosť a agresivita sa používa v rôznych oblastiach nášho života. Tento pojem používajú politológovia, pedagogickí pracovníci, psychológovia, psychiatri, novinári. Tento pojem väčšinou je chápaný v negatívnom zmysle slova a znamená útočné správanie jednotlivca s cieľom dosiahnuť jednotlivcom alebo skupinou vytúžený cieľ. Tieto ciele môžu byť, ako som už spomínal negatívne, ale aj pozitívne. V pozitívnom zmysle slova agresivitu môžeme chápať napr. na športovom podujatí jedno z družstiev hraje agresívnejšie - útočnejšie ako jeho protivník. To, že hrajú agresívnejšie (útočnejšie) ešte neznamená, že nie sú dodržiavané pravidlá hry, poctivosť jednotlivých hráčov v osobných súbojoch s protivníkom.
Šikanovanie môžeme chápať ako zvláštny prípad agresívneho správania. U tohoto pojmu dosť často dochádza k jeho nesprávnemu výkladu. Šikanovaním môžeme považovať zámerné a zbytočné prenasledovanie, obťažovanie, nepravdivé obviňovanie, trestanie a týranie. Uvedené môžeme zhrnúť tak, že agresivitu a šikanovanie považujeme za vnútornú pohotovosť úmyselne ubližovať druhému, slabšiemu človeku, a to fyzicky alebo psychicky. Agresívni ľudia často "iba" odovzdávajú to, čo sami prežili v predchádzajúcom období.
Formy agresívneho správania aj šikanovania sú odstupňované, od miernejších foriem (napr. slovné napadávanie druhej osoby) až po ťažšie formy, pre ktoré je typické fyzické aj psychické pôsobenie na druhú osobu. Ďalším znakom šikanovania je, že je to jav opakujúci sa v rôznych časových intervaloch, môže sa opakovať denne, mesačne a v niektorých prípadoch i v dlhšom časovom intervale.
Príčiny šikanovania a agresivity sú v dostupnej literatúre rozpracované z dvoch hľadísk: z hľadiska "agresora" a z hľadiska "obete".
Agresívne správanie je vonkajšia stránka správania jedinca, a často súvisí s jeho psychickým, predovšetkým emocionálnym stavom, ďalej je podmienené niektorými pozitívnymi ako aj negatívnymi osobnostnými črtami, ktoré závisia od štruktúry osobnosti. Pri formovaní osobnosti môžeme vidieť biologické činitele a vplyv sociálneho prostredia. Z biologických činiteľov má najväčší význam činnosť nervového systému, ktorá na základe zdedených a vrodených dispozícií ovplyvňuje formovanie osobnostných čŕt človeka. Na správanie človeka má veľký vplyv jeho temperament a charakter a v neposlednom rade aj jeho schopnosti.
U agresívnych jedincov sú niektoré charakterové črty (morálka, vzťah k ľuďom, spoločnosti, hodnotová orientácia) narušené väčšou alebo menšou mierou. Morálka jedinca sa vyvíja od jeho narodenia a je podmienená v počiatku rodičmi, neskôr sa vzormi sa môžu stať aj iní členovia spoločnosti. Ak u rodičov alebo iného vzoru je morálka narušená, je veľká pravdepodobnosť, že aj u dieťaťa sa budú objavovať rôzne odchýlky v morálnej a hodnotovej orientácii od spoločensky uznávaných noriem.
To, či človek sa stane "agresorom" alebo "obeťou", závisí aj od temperamentu človeka. Málo temperamentní ľudia sa skôr stanú obeťami šikanovania ako temperamentní, napr. cholerik, ktorý ťažko ovláda svoje city, a u ktorého vznikajú náhle silné emocionálne reakcie, skôr bude agresorom, ako napr. melancholik, ktorý je skôr uzavretý.
Vo vojenských kolektívoch nemalý význam zohrávajú tradície, ktoré nie vždy sú želateľnými. Medzi ne patrí aj šikanovanie. Obeťou šikanovania sa človek prakticky môže stať v priebehu celej vojenskej služby, ale najčastejšie sú to vojaci s najskorším nástupným termínom, hlavne po nástupu k vojenským jednotkám, po vykonaní základného výcviku, respektívne po vykonaní vojenskej prísahy, kedy sú vojaci zaradení k organickým jednotkám. Jedným zo znakov pre rodičov, že ich syn je šikanovaný môže byť požiadavka o zaslanie väčšej sumy peňazí, alebo balíkov s potravinami, s cigaretami alebo s alkoholickými nápojmi. Tu by som doporučil rodičom, aby sa skontaktoval so svojim synom, aby vysvetlil dôvod potrebu zvýšených financií alebo zaslanie balíkov.
Ďalším kritickým obdobím podľa "mazáckych" zvykov je povyšovanie vojakov na "starších rajónistov", kde môžeme pozorovať rituálne správanie, čo často vedie aj fyzickému ublíženiu mladším vojakom, napr. v lepšom prípade k úderom opaskom. Pri týchto rituáloch môžeme pozorovať, prenesenie niektorých foriem šikanovania, niektorých praktík z civilného života, hlavne u tých, ktorí pred vojenskou službou bývali na internátoch.
V prípade, že podozrenia na šikanovanie sa potvrdia, potom je najlepšie to oznámiť veliteľovi jednotky alebo iným funkcionárov vojenského telesa. Tieto problémy je možné riešiť aj na linkách dôvery, ktoré sú zriadené na Generálnom štábe Armády SR alebo na veliteľstvách armádnych zborov. Kontaktné čísla je možné zistiť napr. na slávnostnej vojenskej prísahe, kde zväčša po slávnostnom akte je vytvorený priestor aj na pohovor rodičov s veliteľmi jednotiek základného výcviku a ďalšími funkcionármi vojenského telesa.
Problémy šikanovania doporučujem riešiť v rámci vojenského telesa, okrem prípadov, kde veliteľ jednotky odmieta tieto problémy riešiť. Riešenie problémov v rámci vojenského telesa má niekoľko výhod ale aj nevýhody, čo musíme rešpektovať pri rozhodnutí, ako problémy riešiť. Kladom je, že riešenie problémov je rýchlejšia, problémy môžu byť okamžite riešení a netreba čakať na vyšetrovaciu komisiu z nadriadeného stupňa. Riešenie z nadriadeného stupňa, môže vyšetrovanie ovplyvniť negatívne a to tak, že dotyčný veliteľ jednotky u koho sa šikanovanie zistilo sa snaží všetko "zamaskovať", ďalej môže nabádať ostatných vojakov, aby šikanovanie popreli. Preto treba pri vyšetrovaní prípadov šikanovania postupovať veľmi opatrne, aby sa nestalo, že informácie o vyšetrovaní sa dozvedia nepovolené osoby, napr. "agresor", alebo v horšom prípade celá jednotka a tým priťažiť už aj tak komplikovanú situáciu "obete" šikanovania.
Obete šikanovania ale aj svedkovia sú často pod psychickým ale aj fyzickým nátlakom, aby šikanovanie nehlásili svojim nadriadeným, lebo budú vyhlásení za "bonzákov", "udavačov" a pod. Tento ich čin môže mať aj právne následky, za čo môže byť trestne stíhaní pre trestne čin krivej výpovede podľa § 175 Trestného zákona.
Okrem toho, že vojaci, ktorí sa rozhodli vypovedať sú označení "bonzákmi" sú vystavení ďalším nepríjemnostiam súvisiacich s vyšetrovaním, čo môže spôsobiť že vojak sa stáva tzv. "outsiderom". Aj v prípade, že sú premiestnení k iným jednotkám alebo vojenskému telesu v armáde fungujú aj tzv. "horúce linky", šikanisti ešte pred príchodom odveleného vojaka - obete šikanovania, informujú svojich "kolegov", ktorí môžu pokračovať v šikanovaní, ale už u nového útvaru. Na väčšinu obetí negatívne môže pôsobiť aj to, že "nepohodlným" sa stáva nielen medzi vojakmi, ale aj u svojich nadriadených. A to preto, že vojenská jednotka ako aj veliteľ jednotky bude mať zhoršené hodnotenie a na základe hodnotenia veliteľ jednotky bude mať horšie finančné hodnotenie.
Ďalšou rovinou šikanovania je vzťah nadriadený - podriadený. K šikanovaniu medzi profesionálnymi vojakmi dochádza menej často ako u vojakov základnej služby. Tu ale musíme pripomenúť to, že čo u vojakov základnej služby je považované za šikanovanie (napr. "urob mi kávu..., dones mi niečo z bufetu ...) u profesionálnych vojakov nepovažujú za šikanovanie - vykonanie úsluh straším vojakom. Kým v kategórii vojakov základnej služby môžeme pozorovať fyzické formy šikanovania u profesionálnych vojakov prevláda psychické spolu s verbálnym šikanovaním. Šikanovanie profesionálnych vojakov nie je tak manifestné, ako u vojakov základnej služby, väčšinou tu chýba rituálny charakter a preto je ťažšie znesiteľné. Šikanovanie sa "maskuje" pod "plnením si povinností" To umožňuje pre armádu typické - značná normatívnosť života. A každé vybočenie noriem sa má prísne potrestať. V súčasnosti sú normy a predpisy neprehľadné, často sa menia, staré normy ešte platia a nové tiež, a každý si môže normy vysvetľovať "po svojom".
Aj napriek tomu, že tu sčasti bola rozoberaná problematika života vo vojenských kolektívoch, môžeme tu vidieť určitú podobnosť s "civilným životom". Mechanizmus šikanovania na internátoch je podobný ako vo vojenských kolektívoch a o šikanovaní na pracoviskách sa takisto iba mlčí, podobne ako u profesionálnych vojakov.