Niektoré aspekty rodinnej výchovy a drogovej závislosti
Článok zverejnený v časopise Rodina a škola č. 1, január 2002, str.10
K najrozšírenejším závislostiam u nás patria závislosti na alkohole a na nikotíne. To je zapríčinené hlavne ekonomickou dostupnosťou a tým, že sa to predáva legálne. Všeobecná dostupnosť cigariet a alkoholu spôsobuje, že stále viac mladých ľudí užíva tieto látky, pričom sa veková hranica stále znižuje. Príčin je mnoho. Niekedy je to honba za ziskom niektorých obchodníkov, ktorí aj napriek zákazu predaja alkoholických nápojov a cigariet stanovené zákonom, maloletým predávajú. Niekedy sú na vine rodičia, ktorí svoje deti pošlú pre cigarety, pre pivo a neskôr to deti môžu zneužiť, ba aj sami rodičia deťom ponúkajú alkoholické nápoje. Je tu aj nevšímavosť spoločnosti, ktorá tento jav stále toleruje. Pritom je všeobecne známe, že čím mladšom veku dieťa začína užívať alkohol alebo fajčiť, tým skôr sa z neho stane chronický konzument alkoholu alebo fajčiar, a tým väčšie škody môže spáchať na vývine mladého človeka, spočiatku hlavne zdravotné, neskôr sa k zdravotným problémom pridajú aj psychické a nervové.
Niektoré problémy sa po roku 1989 prehĺbili. Medzi ne patria užívanie drog, patologické hráčstvo. Aj predtým sme boli svedkami užívania drog, ale nie v takom veľkom počte ako teraz. Za závažnú situáciu môžeme považovať tú, ktorá sa vytvorila v posledných rokoch v našej spoločnosti na základe situácie mnohých mladých rodín. Vytvorila sa riziková skupina, kde je veľký predpoklad, že na základe zhoršujúceho sa sociálneho postavenia rodiny dôjde k narastaniu agresivity, čo často je spojená s pitím alkoholických nápojov.
Najvýznamnejším činiteľom výchovy je rodina, kde prebieha primárna socializácia, tu sa vytvára bazálna osobnosť, od ktorého odvíja smer ďalšieho vývoja dieťaťa. Práve tu dochádza k zvládnutiu spoločenských noriem, deti sa učia sociálnej interakcii, morálnym zásadám. Práve preto spoločnosť by mala venovať zvýšenú pozornosť tomu, aby rodina mala k dispozícii čo najviac materiálnych a duchovných prostriedkov, aby rodina vedela eliminovať negatívne javy ako sú závislosti, či už na drogách, alebo na alkohole, aby rodina vedela plniť svoje základné funkcie. Iba morálne vyspelí jedinci môžu byť platnými členmi spoločnosti, preto mravná výchova v rodinách zohráva dôležitú úlohu, hlavne pri predkonvenčnej a konvenčnej úrovni, kde získanie určitých morálnych kvalít prebieha identifikáciou, napodobňovaním, poučovaním alebo podávaním návodov na želané správanie. Inými slovami tento proces môžeme nazvať aj spontánnou socializáciou. Práve spontánna socializácia môže dôležitú úlohu zohrávať v začiatočných fázach závislostí. V rodinách, kde rodičia alebo jeden z rodičov často používa alkohol alebo iné návykové látky, deti sú často svedkami agresívneho správania, nezáujmu rodičov. V neskoršom veku potom toto správanie často kopírujú, čo je dôsledkom sociálneho učenia.
Výchova v rodine je mnohofaktoriálna a preto môžeme odvodiť niektoré činitele výchovy, ktoré z hľadiska vzniku závislostí sú dôležité. Sú to: ekonomická situácia a materiálne zabezpečenie rodiny, atmosféra v rodine a štýl výchovy.
Ekonomická situácia ovplyvňuje výchovu primárne aj sekundárne. To znamená, že výchova môže byť na požadovanej úrovni aj v rodinách, kde finančné zabezpečenie je na slabšej úrovni. Naopak výchova môže byť zanedbaná u finančne dobre situovaných rodín, kde “výchova” je často redukovaná na kúpu atraktívnych vecí. Takáto výchova môže spôsobiť citové narušenie medzi rodičmi a dieťaťom, čo môže mať negatívne následky. Rodičia v oblasti výchovy sa často spoliehajú iba na výchovné inštitúcie, hlavne na školu a iné školské zariadenia. K tomu prispelo aj rozčlenenie spoločnosti na “majetných” a “menej majetných”, čo sa odzrkadlilo v rodinnej výchove. Kým prvá skupina rodín si môže dovoliť všetko, druhá skupina rodín si musí ťažko hľadať možnosti, ako ekonomicky udržiavať životnú úroveň, čo často vedie k tomu, že dochádza k zanedbaniu výchovy. U oboch skupín rodín potom môžeme pozorovať nedostatok času, čo vedie k nekontrolovanému využívaniu voľného času detí, ktorého deti majú čoraz viac.
V rozvrátených rodinách sú deti často svedkami hádky rodičov, verbálneho i fyzického napádania medzi rodičmi, často aj samotných detí, inde je výchova založená na vojenskom režime. Takéto správanie rodičov negatívne pôsobí na psychiku detí a môže spôsobovať aj poruchy správania, čo môže vyústiť do útekov od rodiny, môžu vznikať iné formy porúch (neurózy, fóbie, atď.). Dlhodobé negatívne pôsobenie rodiny potom spôsobuje aj narušenie rodinnej atmosféry, narušenie komunikácie medzi členmi rodiny jednostranne alebo obojstranne, hlavne u vekovo starších detí, v pubertálnom veku. Tieto deti potom často utekajú od reality a svoje problémy riešia užívaním návykových látok.
Štýl výchovy. V takýchto rodinách prevláda rejektívna alebo liberalistická výchova. Obe typy výchovy negatívne ovplyvňujú správanie detí. V prvom prípade sa rodičia snažia svojou autoritou vynucovať si dodržovanie určitých noriem, čo vo vychovávaných vyvoláva odpor, nastane citové ochladenie, čo deti často riešia útekmi od rodiny so všetkými jeho negatívnymi stránkami. Pri liberalistickej výchove rodičia svojim deťom dávajú pocit, že si môžu všetko dovoliť. Práve v tom skrýva nebezpečnosť tohoto typu výchovy. Tieto deti si myslia, že môžu beztrestne robiť všetko a bude im odpustené. Keďže majú minimálnu kontrolu zo strany rodičov, motivuje ich to, aby vo svojej činnosti pokračovali až do tej doby, kým sa neobjaví sociálna deviácia a vtedy je už často neskoro riešiť vzniknuté problémy
Sociálnu deviáciu môžeme rozdeliť na skupiny, sú to individuálna a skupinová deviácia. Ak berieme do úvahy že užívanie drog určitých spôsobom je sebapoškodzovanie, tak tento jav môžeme kvalifikovať ako individuálna deviácia. Spoločným znakom všetkých individuálnych deviácií je, že určitým spôsobom je to únik od reality, hľadanie náhradného objektu lásky a porozumenia. Často tu vidíme narušenie komunikácie so svojim sociálnym prostredím. Aj keď tu ide o správanie jedinca, korene problémov musíme hľadať v spoločnosti, niekedy v užšom, inokedy v širšom sociálnom prostredí. Tieto sociopatalogické javy majú odozvu aj v spoločnosti, napr. liečenie závislých na drogách, automatoch, alkohole a pod. je riešený spoločnosťou, a tak individuálne problémy sa stanú nemalým problémom celej spoločnosti. Ak sa jednotlivci vytvoria určité skupiny, tak v spoločnosti vzniká subkultúra týchto skupín, často antisociálnym správaním, hlavne pri nezvládnutej sociálnej kontrole. Práve je to jedným z rizikových faktorov. Ak dieťa dostane do neželanej spoločnosti, v nej dôležitú rolu zohrávajú rovesnícke skupiny, kde dieťa najčastejšie, za povzbudenie svojich rovesníkov zapáli prvú cigaretu, vypije prvé pivo, prvýkrát si užije drogu. Pri užívaní návykových látok pritom môže ísť o:
- zvedavosť, experiment ako návyková látka účinkuje,
- nespokojnosť s postavením v skupine a užívaním návykových látok dieťa chce upozorniť na seba,
- konformitu pri rôznych spoločenských podujatiach (diskotékach), kde návykové látky (hlavne alkoholické nápoje, cigarety) všetci užívajú, tak sa dieťa prispôsobuje zvyklostiam danej skupiny,
- zmiernenie telesných a psychických ťažkostí,
- už vypestovaný návyk (po určitom čase).
Je dosť problematické, ak vôbec závislosť svojich detí zistia, ako niektoré rodiny riešia. Snažia sa ju pred okolím zatajiť, radšej platia dlžoby namiesto svojich detí, nie aby vyhľadali odbornú pomoc. Takto svojmu dieťaťu viac ublížia, než pomôžu. Práve preto musíme apelovať na rodičov, ktorí by mali najlepšie poznať svoje deti, aby sa nehanbili poradiť s odborníkmi.