Tyrani a týraní v škole
Figula Erika
Tyrani a týraní v škole
Neprešlo jazykovou úpravou, doteraz tento článok nebol zverejnený v žiadnom časopise!
Autorka na základe prieskumu v župe Szabolcs–Szatmár (Maďarská republika) analyzuje školskú agresivitu, tzv. bullying, pozadie tohto javu, častnosť jeho výskytu. Výsledky prieskumu nám ukazujú, že pomer ubližovaných od spolužiakov je vysoký a viac ako jedna desatina žiakov pravidelne agresívnym spôsobom terorizuje svojich slabších spolužiakov. Medzi účastníkmi pomer chlapcov je signifikovane vyšší, oproti tomu medzi obeťami pomer medzi chlapcov a dievčat sú rovnaký. Narastajúcim vekom výrazne zvyšuje frekvencia agresívneho správania.
Z informácie z rôznych zdrojov sa dozvedáme o stále zvyšujúcej agresivite, terore, násilnosti, neznášanlivosti a nepriateľstve v rôznych formách v každej oblasti nášho života. V rôznych miestach vo svete ľudia, rôzne združenia, civilné organizácie upozorňujú na potrebnosť, aby tieto javy boli držané v určitých medziach, skrotené. Dá sa, že na dosiahnutie týchto cieľov sa ozýva celá spoločnosť a vystupujú otvorene alebo menej otvorene (skryte). Pri netrpezlivom hľadaní riešení často cítia bezmocnosť, neistotu, nedôveru a strach, čo vedie k zhoršeniu celospoločenskej atmosféry a individuálnej nálady.
Už vo viacerých štátoch zistili, že agresivita, násilné správanie a ich vplyvy najcitlivejšie dotýka deti a mládeže. Výsledky výskumov v zahraničí, vedecké štúdia naznačujú, že agresívne, násilné správanie, rôzne formy obťažovania sú prítomný v kolektívoch inštitucionálnej výchovy, a ktorých účinkami a následkami treba počítať.
V tejto problematike s nové závažné poznatky prinášajú vykonané výskumy hlavne v škandinávskych krajinách, v USA, Japonsku, Kanade, Anglicku, Taliansku a v Nemecku. V našej krajine (t.j. v Maďarsku) doteraz nebol vykonaný obsiahlejší výskum, táto problematika patrí medzi dostatočne neprebádaná. Pri výbere tejto problematiky som sa spoliehala (pozn. autorka článku) na už publikovanú zahraničnú odbornú literatúru, na druhej strane som vychádzala zo skúseností získaných v pedagogických a psychologických odborno–poradenských službách.
V prvej časti som sa zamerala na zhromažďovanie každodenných skúseností v prirodzenom prostredí: od rodičov, žiakov a pedagógov. V druhej časti vo vybraných školách, na vzorke 505 žiakov som sa snažila odhaliť javy ako napr. školská agresivita a obťažovanie.
V tomto štúdiu (z dôvodu obmedzení rozsahu) podávam správu iba o každodenných skúseností a o odhalených javoch. Som si vedomá. že vzhľadom na zložitosť problematiky moja iniciatíva je iba „kvapka v mori“. Som presvedčení, že aj ja prispievam k tomu. aby táto problematika bola preskúmaná v školských podmienkach a pribúdali ďalšie vedomosti o spomínanej problematike.
Myšlienky o každodenných skúsenostiach o obťažovaní a násilia
Tak, ako v iných oblastiach podobne aj v našom prostredí, väčšina, dodržujúci pravidlá, zisťujeme veľkú citlivosť na tie javy, ktoré smerujú k nedodržiavaniu písaných a nepísaných pravidiel a noriem. Do problémov o ktorých už hovoríme otvorenejšie patria aj tie škodlivé, hlboko zraňujúce ľudské činnosti (ubližovanie, ponižovanie, obťažovanie, žiarlivosť, závisť, nespravodlivosť, nenávisť), ktoré zničia kolektív, život jednotlivcov, generujú a prehlbujú konflikty. Činitele, ktoré vyvolávajú negatívne vzory konania, okolnosti trvania a intenzita citov sú veľmi zložité. Čím ďalej, tým viac ľudí cíti to, že neustále vyhrážky, bezbrannosť a neistota sa stáva súčasťou každodenného života. Zúčastnení môžu b tieto účinky vnímať citlivejšie alebo menej citlivo, ich účinkami sa vysporiadajú čím ďalej, tým ťažšie. Bez pomoci vôbec nevedia alebo veľmi ťažko sa vedia s tým vysporiadať.
Rodičia, ktorí sa už zúčastnili na pedagogicko-psychologickom poradenstve už otvorenejšie rozprávajú o ťažkostiach ktorá vznikla v ich okolí. Ide o gestách ponižovania, hrubosti a urážania na pracovisku, o násilnom správaní v rámci rodiny (medzi členmi rodiny), o psychickom a fyzickom ubližovaní a takisto o násilnostiach voči deťom v rodine, ich zneužívaní, krivdách a obťažovaní v škole. Na vzniknutú situáciu veľká časť rodičov v „každodennom boji“ vysvetlenie najčastejšie hľadajú vo vonkajších faktoroch. Pritom najčastejšie spomínajú stratu pracovného miesta, existencionálnu a finančnú neistotu, bezperspektívnosť, ľahostajnosť, slabú spoločenskú kontrolu, zníženie účinnosti morálnych noriem, šírenie násilia, zosilnenie vplyvu médií a rovesníckych skupín. Väčšina rodičov (nezávisle od spoločenského a hospodárskeho postavenia) pri ťažkostiach sú náchylní na sebapotvrdzujúcemu a sebaľutujúcemu sťažovaniu, oproti prispôsobenia sa novým výzvam a rozpoznaniu nebezpečenstva, ktoré hrozia stále skôr sa osamostatňujúcich sa mládeže, vyriešenia problémov vznikajúce sa v rámci rodiny. Obavy môžeme mať z toho, že časť rodičov so svojimi problémami ostanú sami, pričom zosilnejú tie názory, ktoré sa snažia bagatelizovať a znižovať váhu skutočných problémov.
Na poradách pedagogického zboru, rodičovskom združení, prijímacích hodinách vo výchovných inštitúciách medzi neodmysliteľné témy patria tie školské udalosti, ktoré súvisia s krivdami medzi žiakmi a učiteľmi, vyplývajúce sa násilným správaním, zvyšovaním agresivity, ďalej sú to obťažovania a krutosti medzi žiakmi (niekedy s učiteľom), odmietaním a nerešpektovaním školského poriadku, neakceptovaním hodnôt predávaným školou. Ťažšie prípady častejšie skúšajú pedagógov a rodičov, ich citlivosť vnímania problémov, schopnosť konania, trpezlivosť a sebaovládanie. Závažnosť situácie ukazuje aj to, že nárast školského násilie ovplyvňuje vzťahy nielen žiakov a učiteľov, ale aj vzťahy medzi učiteľmi a rodičov, tým aj ich vzťahy so školou. Učitelia nám zvyčajne podávajú správy o zvýšení záťaže, o ťažkostiach a náraste počtu napomenutí, zhoršení pracovnej atmosféry na pracovisku, znižovaní dôvery vo vzťahoch (žiak – učiteľ, učiteľ – rodič), uvoľňovaní a deformovaní vzťahov. Rodičia stále „hlasnejšie“ a častejšie kladú také požiadavky (prostredie, osobné, materiálne) na inštitúciu, v ktorom môže byť dieťa v bezpečí a v prípade nutnosti môžu dieťa ušetriť a ubrániť od vedomého obťažovania, ponižovania a násilného konania. Situáciu robí ťažším to, že so signálmi zo školy k rodine a naopak, sú narábané príliš opatrne, určitou rezervou. Z obidvoch strán sú časté odvrátenie a prenesenie zodpovednosti na druhú stranu. Môžeme uznať, že v dnešnej dobe nie je jednoduché ani pre rodiča, ani pre učiteľa vypestovanie a ďalšie rozvíjanie správanie smerujúce sa dodržiavaniu pravidiel a noriem preto, lebo rodiny, učitelia a žiaci v makro- a mikroprostredí spoločnosti deň čo deň sú vystavení vplyvu rôznych foriem antisociálneho správaniu, deviácii, agresivity, nepriateľskému správaniu, podozrievaniu.
Základné pojmy – obsah pojmov
Bullying (agresivita): taká forma agresívneho správania (násilné správanie, obťažovanie. terorizovanie), ktoré smeruje opakovane na slabšiu, osamelú osobu, ktorá má problémy so sebaobranou.
Obeť bullyingu je taká osoba, ktorá často, resp. opakovane sa stane obeťou, negatívnym cieľom násilníka voči jeho násilnému, obťažujúcemu, zastrašujúcemu správaniu. Charakterizuje ho neschopnosť brániť sa.
Školské násilie (school bullying) je jedna forma násilného správania, v ktorom žiaka jeden alebo viac jeho spoločníkov (resp. jedna alebo viac osôb) opakovane, dlhšie časové obdobie vystavujú negatívnemu konaniu. Negatívnemu konaniu môžeme kvalifikovať, ak niekto úmyselne sa snaží spôsobiť alebo spôsobuje zranenia alebo nepríjemnosti. Rozoznáme priame obťažovanie (tu na obeť útočia priamo); resp nepriame obťažovanie (tu obeta vylúčia, úmyselne vyraďujú z kolektívu).
Viktimizácia (victimization): mučenie, potláčanie. Je to mučenie potláčanie, obťažovanie, zastrašovanie.
Obťažovanie je jedna forma agresívneho správania. O obťažovaní hovoríme vtedy, keď môžeme pozorovať tri špeciálne podmienky: ak agresívne správanie alebo urážka je úmyselná; deje sa to opakovanie a počas dlhšieho časového úseku; deje sa v takých interpersonálnych vzťahoch, kde chýba rovnováha moci (vytvárajú sa nerovnaké pomer síl).
Skúmanie javu bullyingu v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg
Skúmanie som vykonala v župe Szabolcs-Stamár-Berg. Vo vybraných inštitúciách do skúmania boli zahrnuté triedy s plnými počtami žiakov na jednotlivých školách. V dotknutých kolektívoch neboli uplatňované žiadne špeciálne hľadiská, z hľadiska zloženia som pracovala s priemernými, tzv. normálnymi“ kolektívami.
Do skúmania som zahrnula desať 5. a desať 8. tried (základnej školy) a šesť žiakov žijúcich v detskom domove internátneho typu (s nariadenou ústavnou starostlivosťou), v celkovom počte 505 osôb.
Na tomto mieste zverejnenom prieskumu môjho výskumu tu sumarizujem (výsledky prieskumu) získané odpovede:
- Existuje v našich podmienkach existuje bullying medzi žiakmi, ktorí navštevujú školu, a v akom pomere sa ich to dotýka?
- Existujú zjavné rozdiele v hlavných a objektívnych ukazovateľoch v rámci dotknutých, vymenovaných (izolovaných) skupín?
Základnou metódou bola zbierania údajov bola sebahodnotenie (self-report) spolu so špeciálnym, cieľovo zameraným dotazníkom. Toto som doplňovala s pozorovaním skúmaných osôb v ich prirodzenom prostredí (v škole, v detskom domove).
V svojom výskume bullyingom som považovala také agresívne správanie, ktoré mal trvalý a opakujúci charakter, praktizuje ho jeden alebo viac žiakov voči jednej slabšej alebo osamelej osobe, pritom neexistuje žiadny zvláštny zjavný dôvod k agresívnemu konaniu.
Pri analyzovaní školské násilie, obťažovanie som získala nové poznatky o vnútornom svete inštitúcií (tried) zúčastnených v prieskume, o správanie sa žiakov, o správanie sa v všedný deň. Na základe získaných znalosti počas prieskumu zodpovedne môžem skonštatovať, že medzi žiakmi môžeme registrovať rôzne formy násilia, agresie, obťažovania. Pri odohrávaní javov v danej oblasti, udalosti sa objavuje v určitej forme vo väčšej miere ako som to predpokladala. Rozsiahlosť tohto javu znázorňuje tabuľka č.1.
Tabuľka 1: Početnosť (podľa štvorvrstvového štrukturálneho modelu)
|
Početnosť (osoby) |
Pomer (%) |
|
|
Obeť |
||
|
Útočník |
65 |
12,87 |
|
Agresívna obeť |
134 |
26,53 |
|
Pozorovateľ |
174 |
34,46 |
|
Celkom |
505 |
100,00 |
V prieskume používané objektívne parametre (pohlavie žiakov, vek, prostredie, typ triedy, miesto školy) vo vzorke 505 osôb bolo možné spracovávať a vyhodnocovať 95 – 99 %-nou presnosťou. Neplatné a nespracovateľné údaje, 0,2 až 5 %-ným (nízkym) podielom zásadne neovplyvnili výsledky a hodnoty prieskumu. Ináč povedané: ochota žiakov odpovedať do značnej miery prispel k získavaniu presnejších výsledkov a hodnoteniu.
Tabuľka 2: Objektívne ukazovatele, platné a použiteľné údaje
|
pomenovanie Objektívneho ukazovateľa |
Počet celkovo získaných záznamov 100 % |
Platné, použiteľné údaje |
Neplatné, neúplné údaje |
||
|
osoba |
% |
osoba |
% |
||
|
Pohlavie |
505 |
496 |
98,2 |
1,8 |
|
|
Vek |
505 |
504 |
99,8 |
0,2 |
|
|
Miesto školy |
505 |
480 |
95,0 |
25 |
5,0 |
|
Životný prostredie |
505 |
500 |
99,0 |
5 |
1,0 |
|
Typ triedy |
505 |
490 |
97,0 |
15 |
3,0 |
Na základe výsledkov prieskumu môžeme predpokladať, že vysoká miera (obete: 26,14 %, obeť agresivity: 26,53 %) bullyingu / viktimizácie do značnej miere ovplyvňuje vývoj osobnosti, vzťah v kolektíve, psychický stav, celkovú náladu a spokojnosť v školskom prostredí. Fakt, že 34,46 % žiakov ( pozorovatelia) nie sú do diania priamo zainteresovaní, neznamená to, že na túto skupinu si nemusíme dávať pozor a môžu byť mimo nášho zorného poľa. Podobne ako výsledky zahraničných výskumov, aj moje skúsenosti potvrdzujú to, že medzi pozorovateľmi (svedkov) sa stupňuje početnosť agresívneho a násilného správania po pozorovaní takéhoto správania. Moje pozorovania ukazujú, že obťažovanie v škole, pozorovatelia násilností v malom počte prípadoch vedia ostať „nezainteresovanými“. Sú takí, ktorí sa stávajú pomocníkmi, a to buď aktívnymi alebo pasívnymi, niektorí sa pokúsia obeť slabo (málo úspešne) brániť a iba veľmi malá časť sa zachováva a správa „neutrálne“.
Na základe získaných výsledkov môžem skonštatovať, že medzi chlapcami a dievčatami sú značné rozdiele. Vo vzorke boli predstavitelia oboch pohlaví v rovnováhe (chlapci 51 %, dievčatá 49 %). Medzi obeťami pomer dievčat bol vyšší (62,5 %) ako chlapcov (37,5 %). Medzi útočníkmi pomer chlapcov bol vyšší (72,6 %), pomer dievčat bol (27,4 %). Chlapci sú skôr útočníci alebo agresívne obete, dievčatá figurujú skôr ako obete alebo ako pozorovatelia.
Z hľadiska veku medzi skupinami som našla signifikantné rozdiele. Pomer obetí je najvyšší medzi skúmanými skupinami 10 až 12 a 13 až 15 ročných. Zvýšením veku, v období vekovej skupiny stredoškolákov je priaznivejšia. Pomer obetí agresivity je najvyšší medzi 10 až 12 ročnými, ich prítomnosť medzi 13 až 15 ročnými je priaznivejší. Pomer útočníkov a obťažujúcich vo vyšších vekových kategóriách (13 – 15 rokov) je významnejší ako medzi 10 – 12 ročnými. Vysoký pomer obetí agresivity a pozorovateľov tak medzi 10 až 12 ročnými, takisto medzi 13 až 15 ročnými, ktorí tvoria významnú „bázu“ v situáciách obťažovania v škole v roliach obete ako aj agresora. Počas osobných rozhovorov a výsledkov pozorovania viackrát som zistila, že medzi pozorovateľov a agresívnych obetí sa nachádza nemalý počet, ktorí bez rozdielu veku sa považujú za potencionálny obeť agresivity. Najčastejšia zo strachu a nie z vnútorného presvedčenia, nie kvôli agresívnym sklonom, sa pripájajú agresorovi, tyranovi, „silnejšiemu“ človeku. Na základe získaných údajov z tých istých zdrojov vyslovujem názor, že škola je neprehľadná, nie celkom vedomých princípov správania a noriem praje „starším žiakom“. V konkrétnych konfliktných situáciách starší (väčší) žiaci považujú takmer za prirodzené, že „majú právo“ bez závažnejších dôvodov obťažovať, zastrašovať a ponižovať mladších.
Pri skúmaní typu tried sú signifikantné rozdiele medzi skupinami. Pri výbere typu tried 90% celkovej vzorky tvorili dva typy (5. a 8. ročník), a k tomu zodpovedala aj veková kategória (10 – 12 ročný a 13 – 15 ročný) žiakov. Veku žiakov a typu triedy takmer zodpovedala aj zrelosť vybranej skupiny. To pre mňa bolo dôležité preto, lebo tak sa stali odpovede žiakov kontrolovateľnými a hodnovernými. Takto potvrdzovali predtým dávané odpovede (v zhode s vekom).
Počas skúmaní som nenašla zásadný rozdiel ani v jednej skupine podľa umiestnenia škôl fungujúci v meste a na vidieku. Je preukázateľné, že v našich podmienkach v mestských a vidieckych školách jav bullyingu / viktimizácie je skutočný, všade ich môžeme pozorovať. Nevidíme súvislosť medzi počtom žiakov, obetí, útočníkov, agresívnych obetí, a pozorovateľov. Môžeme pozorovať iba to, že v triedach s vyššími počtami žiakov (tak v mestách ako na vidieku), že absolútny počet dotknutých je ich pomer vyšší v rozličných skupinách.
V obidvoch skupinách (žijúci vo vlastných rodinách: 87,8 %, v ústavnej starostlivosti: 12,2 %) práve z dôvodu absolútnych čísel a pomeru v skúmanej vzorky, údaje boli menej porovnateľné. V obidvoch skupinách s rôznym životným prostredím, počet obetí boli oveľa väčší, ako sme to predpokladali, takisto aj pomer pozorovateľov. U chovancov v ústavnej starostlivosti útoky často slúžia na ventiláciu napätia, resp. jedna z možností dostať sa do stredobodu pozornosti. Medzi nimi pozorovatelia zvyčajne sú vo vyčkávacej pozícii, a pri vhodnej príležitosti sa stávajú útočníkmi.
Výsledky výskumu nemám v úmyslu vzťahovať aj na iné inštitúcie mimo toho skúmania a nechcem prijať ďalekosiahle závery. Súčasne by som chcela zdôrazniť hodnotu mojich skúseností, predovšetkým preto, lebo svoje pozorovania som robila v prirodzenom prostredí a potvrdzujú a posilňujú už ukázané výsledky počas moje práci v oblasti psychológie. Faktom je, že agresivita, obťažovanie a násilie v školách naozaj existuje. Získané výsledky nám ukazujú, že pomer agresivity na školách, obťažovanie, násilné činy sú vyšší (ako som to pôvodne predpokladal) a žiaci sú viac zainteresovaní vo väčšom počte. Pochopenie javu obťažovania, násilia v školách, ich účinné riešenie, nemôžeme oddeliť od vplyvu makro- i mikro- prostredia, ktoré sa týkajú vyrastajúcu generáciu. Túto prácu považujem za predvýskum. Odhaľujúci a upozorňujúci charakter, výsledky môže byť signálom pre tých, ktorí určitých spôsobom chcú zlepšiť život detí. Naďalej na konkrétnej úrovni treba skúmať správanie a snahy. Na odhalenie pravých príčin budú potrebné odhodlanie a výskumné metódy zahrnujúcich odkrývajúcich širokého spektra rizík.
Link na článok: https://www.oki.hu/cikk.php?kod=2004-07-Mu-Figula-Bantalmazok.html